Bagras - Skupina historického šermu

Tempári alebo celým menom Rád chudobných rytierov Krista sú prvým bojovým rehoľným rádom ( vznik rádu 1118/1119). Svoje častejšie používane meno templári si vyslúžili vďaka ich prvému sídlu a to miestu bývalého Šalamúnovho chrámu- Templu. Ako každý rehoľný rád museli skladať rehoľné sľuby. K prvým trom vychádzajúcich z tradície Sv. Benedikta z Nursie bol pridaný štvrtý sľub a to sľub ochrany pútnikov. Ochrana pútnikov bola ich hlavným záujmom nakoľko v križiakmi dobytej svätej zemi stále hrozilo nebezpečenstvo pre karavány pocestných.

Templári ako prvý a najvplyvnejší bojový rád sa čoskoro tešil veľkému vplyvu a záujmu ako zo strany svetskej aj cirkevnej moci. Veľmi rýchlo sa rozšírili ich rady a čoskoro boli schoný pokryť dva bojové fronty a to v svätej zemi (územie Palestíny) a v Španielsku (reconquista Španielskeho polostrova).

Najväčší rozkvet rádu bol po druhej krížovej výprave ( 1146/1148). Toto obdobie predstavujeme svojím vybavením aj my. Templársky rád mal veľa majetkov v Európe, najmä vo Francúzsku. Tieto majetky slúžili ako hospodárska základňa pre financovanie vojny proti neveriacim. Okrem poľnohospodárstva a chovu sa venovali aj bankovníctvu, ktoré bolo na svoje obdobie mimoriadne revolučné.

Naša jednotka sa venuje rekonštrukcii pôsobenia rádu v Palestíne, hlavne na severe v okolí hradu Bagras. Toto územie bolo jednou z hlavných bojových zón, či už zo severu, východu alebo západu. Táto časť svätej zem bola kompletne obsadená templármi, ktorí tu mali vystavanú sieť hradov. Na každom z nich bola bojaschopná posádka, ktorá operovala v jeho okolí. Takúto bojovú jednotku môžete vidieť aj v tomto tábore.

Napriek častým predstavám laikov je pravda taká, že rytierov templárskeho rádu bolo pomerne málo. Ich nízky počet však vyrovnávala ich vysoká bojová hodnota, ktorú preukazovali v bitkách. Ďalšou významnou zložkou rádového vojska boli seržanti. Názov seržant pochádza zo slova servant, čo znamená služobník. Ako plynie z ich názvu ich hlavnou povinnosťou bola služba rytierom. V boji boli nasadzovaný ako ľahká aj ako ťažká jazda.

Veľmi významnou aj keď menej známou zložkou vojska boli nájomné jednotky, a to Byzantínci, konvertiti alebo príslušníci miestnych kresťanských etník (Arménci). Často krát sú označované všeobecným pomenovaním Turkopoli (synovia Turkov). Ich velitelia sa nazývali Turkopolieri. Tieto jednotky bojovali spôsobom blízkym saracénom (ako ľahká strelecká jazda) a tým obmedzovali ich schopnosť manévrovať na bojovom poli.